Tokajská vínna cesta

Tokajská oblasť je výnimočným príkladom tisícročného využívania krajiny na pestovanie viniča a výrobu vína. Pozoruhodné je kultúrno - historické dedičstvo tohto kraja, pamiatky a zvyky jej obyvateľov. Tokajská vínna cesta vedia z mesta Trebišov do historického tokajského regiónu reprezentovaného obcami Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Čerhov, Černochov a Bara. Na tomto území návštevník nájde unikátne prírodné a kultúrne hodnoty, ktoré boli navrhnuté na zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.

Očarujúce sú vinohrady s pivnicami, meandre a mŕtve ramená Bodrogu so vzácnou flórou a faunou. Najväčšou atraktivitou regiónu sú však tokajské vína. Výroba jedinečných tokajských vín má svoje dediny, ktoré dokumentuje expozícia vlastivedného múzea v Trebišove s archívom tokajských vína tvoriacou sa vinotékou. S tokajskými vínami sa možno zoznámiť v početných vínnych pivniciach vtesaných hlboko do sopečných tufov a pieskovcov.

V Malej Tŕni sú historické pivnice so spleťou podzemných chodieb. V klasických stredovekých pivniciach ponúkajú ich majitelia degustáciu archívnych tokajských vín a ochutnávku miestnych kulinárskych špecialít. V súčasnosti sa v slovenskej časti tokajskej oblasti vyrábajú vína odrodové ( Furmint, Lipovina, Muškát žltý ) suché ( Omšové, Tokajské samorodé suché ) a sladké (T okajské samorodé sladké, Tokajský výber 3, 4, 5 a 6 putňový ).

História pestovania viniča v tokajskej oblasti siaha až do obdobia rímsko-provinciálnej kultúry (3. stor. n.l.). Po páde impéria pokračovali v pestovaní Slovania, ktorí osídlili južný Zemplín (488 n.l.). Pomenovanie obce a vrchu TOKAJ je slovanského pôvodu. Odvodzuje sa od staroslovanského slova „stokaj“ (v prenesenom význame sútok dvoch riek – Bodrogu a Tisy). Technológia výroby tokajských vín sa postupne zdokonaľovala. Metódu výroby výberových vín z botrytických cibéb popísal Máté Sepsi Laczkó, rodák z Moldavy nad Bodvou (Matej Lacko z Moldavy), slúžil na dvore Zuzany Lórántffyovej ako kalvínsky kňaz.

Pamätihodná kapitola dejín tokajského vína je spojená s menom kniežaťa Františka Rákocziho II. (narodeného v obci Borša), ktorý odosielal vína na dvor kráľa Ľudovíta XIV., kde sa servírovali k obedu kráľovskej rodiny. Kráľdal tokajskému vínu prívlastok „ Vin Des Roi et Roi Des Vins“ (Vinum Regnum, Rex Vinorum = Víno kráľov, kráľ vín) a spopularizoval ho v šľachtickej Európe. Sladkým tokajským vínom ponúkal aj Madam Pompadúr. Tokajské víno sa na celom svete kupuje ako všeliek (Universalis Vera Medicina) na liečenie chudokrvnosti, malátnosti a nervových chorôb.